Cena J.D.Matejovie

Cena Jozefa Dekreta Matejovie

je prejavom ocenenia pre osobnosti, ktoré sa mimoriadne zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie lesov a rozvoj lesníctva na Slovensku.
Vyhlasuje ju vo forme ankety od r. 2007 každoročne Slovenská lesnícka komora v spolupráci s Lesmi Slovenskej republiky š. p. Banská Bystrica.
Víťaz každého ročníka ankety je vyhlásený v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu na Dni stromu v mesiaci júli.

 

Jozef Dekrét Matejovie (12. júl 1774 – 18. január 1841) patril medzi najuznávanejších lesníckych odborníkov na prelome 18. a 19. storočia. Významne prispel k zveľadeniu baníctvom a hutníctvom zdevastovaných lesov na Hornom Pohroní. Novátorské metódy, ktoré uplatňoval, obsiahli široký okruh činností – umelé zalesňovanie, pestovanie lesa, hospodárna ťažba a využívanie dreva, rentabilita lesnej prevádzky, zdokonaľovanie evidencie a ochrany lesa, sociálne reformy na zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov.
Tieto činnosti svojím významom presiahli obvod jeho pôsobnosti a stali sa základom pre usporiadané obhospodarovanie lesov v celej krajine.

Galéria držiteľov Ceny Jozefa Dekreta Matejovie

Ing. Jozef Spevár

Ing. Spevár po ukončení štúdia na Lesníckej fakulte, v roku 1984, nastúpil na nástupnícku prax na OZ Prievidza, kde postupne prešiel rôznym služobným zaradením. V roku1986 pôsobil ako vedúci lesného obvodu a v tomto roku bol menovaný aj do funkcie samostatného odborného prevádzkovo – technického  pracovníka pre pestovanie lesa, v ktorej zotrval až do roku 1991. V rokoch 1992-1994 pôsobil vo funkcii vedúceho polesia. V rokoch 1995-1999  bol menovaný do funkcie hlavného inžiniera na OZ Prievidza, neskôr povereného riaditeľa OZ a od roku 2000 do roku 2003 striedavo pôsobil na funkciách výrobno-technického námestníka, zástupcu riaditeľa OZ a riaditeľa OZ Prievidza, neskôr riaditeľa OZ Topolčianky. V roku 2003 sa vrátil na OZ Prievidza a tu striedavo opäť zastával funkcie zástupcu riaditeľa a riaditeľa OZ Prievidza, až do roku 2009, kedy bol menovaný do funkcie riaditeľa OZ lesnej techniky Lesy B.Bystrica. V roku 2012 bol menovaný do funkcie výrobno – technického riaditeľa na GR LSR,š.p  a zároveň za člena Dozornej rady LSR,š.p.
V roku 2014 nastúpil na MPRV SR do  funkcie štátneho tajomníka, kde pôsobil do roku 2016 a v tomto roku sa vrátil na LSR,š.p. na odbor kontroly. V roku 2016 odišiel od LSR,š.p. a od roku 2017 je Konateľ, riaditeľ, OLH, spoločnosti SPEVÁR s. r. o.
Ing. Spevár svoj osobný aj profesijný život zasvätil lesu a lesníctvu, čoho dôkazom je jeho zodpovedný prístup k práci na všetkých postoch, ktoré zastával a zastáva. Je člen Predstavenstva slovenskej lesníckej komory, člen Správnej rady TU Zvolen, člen Dozornej rady PEFC Slovensko
a člen Výkonného výboru Združenia trenčianskych vlastníkov neštátnych lesov.

Ing. Ján Bavlšík

Ing. Ján Bavlšík, ako absolvent Lesníckej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, nastúpil v roku 1976 do Ústavu pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene (neskôr Lesoprojekt Zvolen a od roku 2006 Národné lesnícke centrum), kde pracoval nepretržite 36 rokov až do odchodu na starobný dôchodok. Viac ako 35 rokov sa aktívne podieľal na zachovaní a rozvoji hospodárskej úpravy lesov na Slovensku na rôznych pracovných pozíciách, či už ako radový taxátor alebo vedúci pracovník na celoslovenskej úrovni.Jeho profesionálne  zameranie je možné zhrnúť do nasledovných oblastí činnosti: vonkajšie zisťovanie a kancelárske spracovanie LHP a pod.vývojové práce HÚL; tvorba automatizovaného systému vyhotovenia HÚL; tvorba metodík a pracovných postupov HÚL; usmerňovanie a koordinácia prác HÚL v spolupráci so štátnou správou LH; koncepčná a metodická činnosť hospodárskej úpravy lesov a riešenie aktuálnych úloh HÚL; riadiaca činnosť na úrovni oddelenia a celoštátnej úrovni.
V roku 1998 bol zodpovedným riešiteľom lesníckej časti programu Drevo ako surovina 21. storočia. V rokoch 1999 – 2005 pôsobil vo funkcii riaditeľa Lesoprojekt-u vo Zvolene. Prispel v tomto období k zintenzívneniu medzinárodnej spolupráce organizácií zabezpečujúcich úlohy HÚL v štátoch Vyšehradskej štvorky (V4) a Srbska. Po vzniku Národného lesníckeho centra vo Zvolene bol do 31. 8. 2007 riaditeľ NLC – Lesoprojekt, od roku 2008 pracoval ako vedúci odboru HÚL v NLC – ÚHÚL, od roku 2009 zároveň aj vo funkcii námestníka riaditeľa NLC – ÚHÚL. Bol vedúcim kolektívu zostavovateľov Pracovných postupov HÚL, ktoré nahradili dočasné Pracovné postupy HÚL z roku 1995. Presadzoval kontinuálne pokračovanie vo vyhotovovaní komplexných LHP. Zabezpečoval úlohy vyplývajúce zo zavedenia certifikácie lesov na Slovensku. V rokoch 1999 – 2010 bol členom komisie pre overovanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovenie LHP. Je členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied odboru lesníctva. Je autorom množstva odborných príspevkov, článkov a odborných prednášok. Pôsobil ako lektor vzdelávania vlastníkov lesov z problematiky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a hospodárskej úpravy lesov.

Ing. Mikuláš Michelčík

Láska k lesu, ktorá uňho vznikla v rodinnom prostredí, vyrástla do celoživotného vzťahu, ktorý je viac ako pracovný. Jeho prínos do slovenského lesníctva zhodnotí až budúcnosť, ktorá snáď bude k tejto problematike pristupovať rozumnejšie a zodpovednejšie, než súčasnosť. Od začiatku svojho pôsobenia v lesníctve pracoval na viacerých pôsobiskách a funkciách po celom Slovensku. Od roku 1978 pracoval ako vedúci oddelenia výchovy učňovského dorastu na vznikajúcom Ústave pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene, neskôr ako námestník riaditeľa a v roku 1989 bol menovaný za riaditeľa ÚVVPLVH. S kolegami tu vytvoril základy pre moderné učňovské lesnícke školstvo. Od februára 1991 pôsobil vo funkcii námestníka ministra, kde sa osobitne zaslúžil o náročné naštartovanie postupného odovzdávania lesov pôvodným vlastníkom.  V roku 1993 odišiel do Tatranskej Lomnice, kde nastúpil na funkciu zástupcu riaditeľa Správy TANAPu. od roku 1995 roku bol menovaný za riaditeľa Štátnych lesov TANAPu. Funkciu riaditeľa ŠL TANAPu vykonával do r. 2003. Jeho základnou filozofiou bola nemožnosť oddeliť od seba lesnícke práce, ochranu prírody, ale aj poľovnícke, turistické či rekreačné funkcie lesa. Iba ich správnym vyvážením vzniká trvalo udržateľné prírodné prostredie, ktoré však nestráca aj svoju výraznú a nemenej dôležitú sociálnu funkciu. Po odchode do dôchodku jeho aktivita v lesníctve pokračuje ďalej, okrem iného v roku 1993 stál pri vzniku Slovenskej lesníckej komory a stal sa aj jej prvým predsedom.